Prieskum ACFE - Report to the Nations 2016

30. 3. 2016 - Surveilligence / Research

Svetová Asociácia certifikovaných vyšetrovateľov podvodov (ACFE) publikovala koncom marca 2016 výsledky prieskumu, ktoré každé dva roky uskutočňuje medzi svojimi členmi. Aktuálny prieskum o zamestnaneckých podvodoch analyzuje 2 410 prípadov, ktoré sa vyskytli v 114 krajinách. Do onlinového prieskumu, ktorý asociácia zrealizovala medzi júlom a októbrom 2015, sa zapojilo bezmála 42-tisíc vyšetrovateľov z celého sveta. Tu sú základné poznatky, ktoré ACFE prezentovala:

  • Forenzní vyšetrovatelia, ktorí sa zúčastnili na prieskume ACFE, odhadujú, že straty firiem v dôsledku podvodov dosahujú približne 5 % ich ročných výnosov.
  • Celkové straty v prípadoch, ktoré štúdia zachytáva, dosiahli 6,3 miliardy dolárov, čo je v priemere 2,7 milióna dolárov na jeden prípad.
  • Medián strát všetkých skúmaných prípadov predstavuje 150-tisíc dolárov, pričom v 23,2 % prípadoch škoda prevýšila jeden milión dolárov.
  • Sprenevera bola suverénne najčastejšou formou podvodov zamestnancov. Týkala sa 83 % prípadov, no spôsobila i najnižšie škody s mediánom na úrovni 125-tisíc dolárov. Na opačnej strane spektra sa vyskytlo falšovanie finančných výkazov, ktoré sa síce týkalo ani nie 10 % prípadov, ale medián škôd dosiahol až 975-tisíc dolárov. Korupcia sa vyskytla pri 35,4 % prípadoch s mediánom škôd na úrovni 200-tisíc dolárov.

Stiahnite si celý REPORT

  • Čím dlhšie podvod trval, tým vyššie škody spôsobil. Hoci medián trvania podvodu v štúdii ACFE predstavoval 18 mesiacov, škody stúpali s dĺžkou podvodu. Pri tých, ktoré trvali najdlhšie, teda viac ako päť rokov, sa medián škôd vyšplhal na 850-tisíc dolárov.
  • V 94,5 % prípadov sa páchateľ pokúsil zamaskovať svoj podvod, najčastejšie vytváraním novej alebo zmenou existujúcej dokumentácie.
  • Najčastejšie sa podarilo odhaliť páchateľov podvodov vďaka ich nahlasovateľom (39,1 % prípadov), pričom organizácie, ktoré mali horúce linky pre tzv. whistleblowerov boli v odhaľovaní podvodov oveľa úspešnejšie než tie bez takýchto nástrojov (47,3 % oproti 28,2 %).
  • V prípadoch, kde došlo k odhaleniu aktívnou detekciou, čiže monitorovaním alebo kontrolou účtovníctva, boli medián škôd i trvania páchania podvodov nižšie ako pri schémach, ktoré firmy odhalili pasívnymi metódami, ako sú napríklad policajné hlásenia, alebo náhodné odhalenie.
  • V prípadoch odhalených vďaka nahlasovateľom síce dominovali telefonické linky (39,5 %). Ale ak sa zrátajú tipy zaslané emailom (34,1 %) a prostredníctvom onlinových formulárov na webe (23,5 %), tak sa ukáže, že nahlasovanie cez internet prevážilo telefonické tipy.
  • Whistlebloweri nahlasovali svoje podozrenia najmä priamym nadriadeným (20,6 %) alebo šéfom firiem (18 % prípadov).
  • Dve tretiny prípadov, ktoré ACFE analyzovala, sa týkali súkromných alebo štátnych firiem. Tieto na zisk orientované organizácie utrpeli najväčšie škody zo všetkých skúmaných kategórií organizácií (180-tisíc resp. 178-tisíc dolárov). Spomedzi verejných inštitúcií sa najvyššie škody objavili na federálnej úrovni (medián 194-tisíc dolárov) v porovnaní so škodami na regionálnej (100-tisíc dolárov) alebo miestnej úrovni (80-tisíc dolárov).
  • Medián škôd, ktoré zaznamenali malé podniky (do 100 zamestnancov) bol síce rovnaký ako u najväčších firiem (nad 10 000 zamestnancov), ale relatívny dopad na malé firmy je pochopiteľne dramatickejší.
  • S veľkosťou firmy sa však menia prevažujúce typy podvodov. Korupcia sa častejšie vyskytovala vo veľkých firmách, zatiaľ čo falšovanie šekov, skimming, mzdové podvody a krádeže hotovosti boli v malých firmách dvakrát častejšie ako vo väčších podnikoch.
  • Bankovníctvo a finančné služby, vláda a verejná administratíva a priemyselné odvetvia boli v skúmaných prípadoch najčastejšie zastúpenými sektormi. Hoci ťažba a veľkoobchod mali najmenšie zastúpenie v prieskume, obe odvetvia vykázali najvyššie mediány škôd (500-tisíc resp. 450-tisíc dolárov).
  • Tak ako to uviedli už aj predchádzajúce reporty, externé audity finančných výkazov boli najviac využívanou formou prevencie podvodov, bezmála 82 % organizácií v prieskume ACFE podstúpilo nezávislý audit, 81,1 % spoločností malo v čase, keď u nich došlo k odhaleniu podvodu, implementovaný formálny etický kódex.
  • Malé firmy mali podstatne nižšiu mieru implementácie kontrol zameraných na odhaľovanie a zamedzenie podvodov ako veľké organizácie. Malé firmy sú preto extrémne náchylné na podvody, ktoré v porovnaní s ich limitovanými finančnými možnosťami môžu spôsobiť významné hospodárske škody.
  • Hoci nástroje prevencie proti podvodom sa v jednotlivých regiónoch sveta líšia, niektoré – ako externé audity, etický kódex či certifikácia finančných výkazov – sú najčastejšie typy využívané všade vo svete.
  • Existencia preventívnych kontrol koreluje s nižšími škodami a rýchlejším odhalením podvodov. ACFE zistila, že u spoločností, ktoré implementovali špecifické kontrolné mechanizmy boli škody o 14,3 % až 54 % nižšie a podvody o 33,3 % až 50 % odhalené včaššie ako v organizáciách, ktoré kontrolné mechanizmy nemali.
  • Najčastejšie zmieňovanou slabinou, ktorá prispela k podvodom, boli nedostatočné interné kontroly (29,3 % prípadov).
  • Postavenie páchateľa v hierarchii organizácie významne koreluje z rozsahom podvodov. Medián škôd, ktoré spôsobili majitelia či najvyššie postavení manažéri, dosiahol 703-tisíc dolárov. To je viac ako štyrikrát vyššia škoda, akú spôsobili nižšie postavení manažéri (medián 173-tisíc dolárov) a takmer 11-krát väčšia škoda, než akú spôsobili bežní zamestnanci (medián 65-tisíc dolárov).
  • Viac zamestnaneckých podvodov sa vyskytlo na účtovnom oddelení (16,6 %) než na ostatných úsekoch. Z analyzovaných podvodov viac ako tri štvrtiny spôsobili jednotlivci pracujúci v siedmich kľúčových oddeleniach – účtovníctvo, prevádzka, predaj, najvyšší manažment, klientský servis, nákup a financie.
  • Čím viac páchateľov participovalo v podvodnej schéme, tým vyššie boli škody. Medián škôd v prípadoch, kde bol páchateľom jeden človek, predstavoval 85-tisíc dolárov. Keď spolupracovali dvaja páchatelia, medián bol už 150-tisíc dolárov, pri troch 220-tisíc dolárov a pri štyroch 294-tisíc dolárov. Medián pri schémach s viac ako piatimi páchateľmi vystúpil na 633-tisíc dolárov.
  • Správanie páchateľov pritom naznačovalo, že sa deje niečo nekalé. Najčastejšie varovné znamenia boli život nad pomery, finančné ťažkosti, nezvyčajne blízke vzťahy s dodávateľmi alebo odberateľmi, častejšie nálezy pri kontrolách, špekulantské správanie, nedávny rozvod alebo iné rodinné problémy. V 78,9 % prípadov sa prejavilo aspoň jedno z týchto varovaných znamení.
  • Väčšina páchateľov podvádzala prvýkrát v živote. Iba 5,2 % páchateľov boli v minulosti usvedčení z podvodného konania a iba 8,3 % bolo v predchádzajúcom zamestnaní prepustených pre podvodné správanie.
  • V 40,7 % prípadov sa poškodená organizácia rozhodla nereferovať o podvode orgánom činným v trestnom konaní. Obavy z negatívnej publicity boli najčastejšie citovaným dôvodom.
  • Iba 23,1 % prípadov zo štúdie ACFE vyústili do súdneho konania, 80,8 % z nich skončilo rozsudkom alebo mimosúdnou dohodou.
acfewb-438886eb81070bafebf41d59c73577ef